Letné súhvezdia

Hmlovina Trifid (M20) v súhvezdí Strelca

V období okolo letného slnovratu nenastáva dokonca na časti územia Slovenska astronomická noc. Astronomický súmrak, teda čas kedy sa Slnko nachádza 12° - 18° pod obzorom, tu trvá po celú noc. V čase letného slnovratu sú to oblasti severne od 48,6° severnej zemepisnej šírky. Pozorovanie nočnej oblohy je teda sťažené a pozorovateľ sa musí uspokojiť len s niekoľkými málo hodinami. Lepšie podmienky nastávajú až v auguste, kedy bývajú noci ešte dostatočne teplé a letná obloha nám ponúka o niečo viac času na vychutnanie svojej krásy ako koncom júna.
Dominantou oblohy v lete je bezpochyby Mliečna cesta. Ak máme dobré pozorovacie podmienky, môžeme obdivovať bohatú hviezdnu rieku disku našej Galaxie tiahnucu sa od severného obzoru, prechádzajúcu zenitom a rozvetvujúcu sa na juhu v súhvezdí Strelca. Týmto smerom sa nachádza aj stred našej Galaxie od nás vzdialený asi 28.000 ly.
Na oblohe v lete sa azda najrýchlejšie zorientujeme pomocou tzv. Veľkého letného trojuholníka. Tvoria ho jej tri jasné klenoty - hviezdy Vega, Deneb a Altair. Vega (α Lyr) je piatou najjasnejšou hviezdou celej nočnej oblohy. Patrí do súhvezdia Lýra (Lyra). Je od nás vzdialená 26,5 ly a jej svietivosť je v porovnaní so Slnkom asi 50-násobná. Deneb (α Cyg), druhá hviezda letného trojuholníka, je najjasnejšou hviezdou súhvezdia Labuť (Cygnus). Jej názov vyjadruje aj jej polohu v súhvezdí, v preklade znamená "chvost". Je to biely nadobor od nás vzdialený asi 1.500 ly. Deneb je jednou z najsvietivejších hviezd viditeľných voľným okom na oblohe. Vo vzdialenosti 10 pc (32,6 ly), čo je vzdialenosť v ktorej sa meria tzv. Absolútna hviezdna jasnosť, by mala jasnosť až -7,2 mag.
Zaujímavou hviezdou v Labuti je aj Albireo (β Cyg). Tvorí hlavu letiaceho vtáka. Je to azda najkrajšia dvojhviezda našej oblohy pozostávajúca z dvoch zložiek. Obor zlatožltej farby má jasnosť 3,1 mag. a slabšia modrobiela hviezda hlavnej postupnosti má zdanlivú jasnosť 5,1 mag. Pokochať jej krásou sa môžeme už v malom ďalekohlade. V súhvezdí Orol (Aquila) nájdeme aj tretiu hviezdu letného trojuholníka - Altair (α Aql). Jeho meno v preklade znamená "letiaci" a zdanlivá jasnosť zodpovedá 0,77 mag. Patrí medzi naše najbližšie hviezdy, je od nás vzdialený len 16,5 ly a leží teda ešte bližšie ako Vega. Veľkosťou prevyšuje Slnko len 1,5 krát.
Na západ od letného trojuholníka nájdeme súhvezdie Herkules (Hercules). Nachádzajú sa tu dve pekné guľové hviezdokopy. Výraznejšia z nich je M 13, viditeľná dokonca voľným okom, je azda najznámejším objektom letnej oblohy. južne od Herkula nájdeme rozsiahle súhvezdie Hadonos (Ophiuchus). Súhvezdím prechádza aj ekliptika. Hadonos je tak síce nie zvieratníkovým, ale trinástym ekliptikálnym súhvezdím. V súhvezdí sa nachádza aj voľným okom nepozorovateľná Barnardova hviezda. Je to jedna z našich najbližších hviezd. Svetlo z nej k nám doletí za 6 rokov. Zaujímavá je však svojím najväčším vlastným pohybom. Za rok sa posunie na hviezdnom pozadí o viac ako 10 oblúkových sekúnd. Z oboch strán Hadonosa sa nachádza súhvezdie Had (Serpens), rozdelené na hlavu a chvost hada. Nízko nad obzorom môžeme vidieť aj severnú časť Škorpióna (Scorpius) s výrazne červenou jasnou hviezdou Antares (α Sco). Je to červený nadobor meniaci svoju jasnosť v perióde 1733 dní od 1,21 mag. do 1,31 mag. Východne od neho leží Strelec (Sagittarius). Súhvezdie nemá jasnejšie hviezdy, no keďže sa týmto smerom nachádza už aj spomínaný stred Galaxie, pozorujeme tu výraznú časť Mliečnej cesty a veľa objektov. Z tých najznámejších môžeme spomenúť plynné hmloviny Lagúna M 8, Omega M 17 a Trifid M 20, ďalej guľové hviezdokopy M 22, M28 a M 54 a pekné na hviezdy bohaté otvorené hviezdokopy M 18, M 21 a M 24. Medzi Orlom a Strelcom nájdeme aj nevýrazné mladšie súhvezdie Štít (Scutum). Na východ od Strelca leží aj ďalšie zvieratníkové súhvezdie Kozorožec (Capricornus).
Zostáva nám spomenúť ešte tri malé a málo výrazné súhvezdia ležiace vo východnej časti letnej oblohy. V blízkosti Labute je to Líška (Vulpecula). Súhvezdie sa ťažko hľadá a je známe predovšetkým peknou planetárnou hmlovinou M 27 nazývanou Činka. O kúsok južnejšie sa nachádza Šíp (Sagitta) a vedľa Delfín (Delphinus).
Letné obdobie nám poskytuje príjemné pozorovacie podmienky, no na druhej strane sa musíme uspokojiť s menšou časťou oblohy počas krátkej noci. Na tej letnej však nájdemedostatočné množstvo zaujímavých objektov - guľových a otvorených hviezdokôp, planetárnych hmlovín, zaujímavých hviezd. Ak sa teda rozhodnete objaviť jej skrytú krásu, k základnej orientácii vám iste pomôže aj naša mapka.