Jarné súhvezdia

Galaxie v Panne

21. marca 2011 o 00:21 h nastáva astronomická jar. Slnko na oblohe prejde cez nebeský rovník a pre tento okamih platí, že dĺžka dňa a noci je všade na Zemi rovnaká. Pozorovanie večernej oblohy začiatkom jari nám ešte ponúka jedinečný pohľad na veľké množstvo jasných hviezd. V žiadnej inej časti roka nenájdeme večer nad obzorom v našich zemepisných šírkach až 11 hviezd jasnejších ako +1,15 mag. O túto výsadu však toto obdobie roka s predlžujúcimi sa dňami postupne prichádza. Na západe môžeme v prvej polovici noci ešte vidieť zapadať zimné súhvezdia, priamo v zenite nájdeme cirkumpolárny Veľký voz v súhvezdí Veľkej medvedice (Ursa Major), no a na juhu a východe dominujú už súhvezdia jarné.

Podobne ako v ostatných častiach roka sa ľahko orientujeme aj na jarnej oblohe - pomocou jarného trojuholníka. Jeho vrcholy tvoria tri najjasnejšie hviezdy - Regulus v Levovi, Arktúr v Pastierovi a Spika ležiaca o niečo južnejšie v Panne. Azda najvýraznejším z jarných súhvezdí je Lev (Leo). Patrí medzi ekliptikálne súhvezdia. Podľa starých gréckych bájí znázorňuje nemejského leva, jednu z príšer od ktorej oslobodil ľudí hrdina Herakles. Najjasnejšou hviezdou je Regulus (α Leo) vzdialený asi 68 svetelných rokov od Zeme. Spolu so svojimi dvomi slabšími sprievodcami tvorí viacnásobný systém. Jeho povrchová teplota je asi 10 tisíc K a je 164 krát žiarivejší ako Slnko. Regulus leží takmer na ekliptike a tak sa stáva častým objektom konjunkcií s Mesiacom alebo s planétami.

Ďalším výrazným súhvezdím je Panna (Virgo). Leží tu priesečník ekliptiky a rovníka, v ktorom sa Slnko nachádza v okamihu jesennej rovnodennosti. V tomto súhvezdí je najjasnejšou hviezdou už spomínaná Spika (α Vir), čo v preklade znamená klas. Spika je mimoriadne horúca a žiarivá hviezda spektrálneho typu B1V a je od nás vzdialená asi 155 svetelných rokov. Je to zákrytová premenná meniaca svoju jasnosť v rozmedzí +1,21 mag až +1,31 mag v perióde 4,01 dňa. V tomto roku nájdeme v Panne planétu Saturn. Jej vzdialenosť od Zeme sa pohybuje v tomto období blízko 8,6 AU, čo je niečo málo nad 70 svetelných minút. Bližšie informácie o polohách planét nájdete v časti o aktuálnom dianí na oblohe.

V súhvezdí Pastier (Bootes) určite neprehliadneme najjasnejšiu hviezdu jarnej oblohy Arktúr (α Boo). So svojou jasnosťou -0,05 mag je treťou najjasnejšou hviezdou celej nočnej oblohy. Tento oranžový obor je od nás vzdialený len 36,2 ly, má 26 krát väčší priemer a 114 krát väčšiu svietivosť ako naše Slnko. Zaujímavosťou je, že sa po oblohe pohybuje veľmi rýchlo. Za rok sa posunie o 2,28 oblúkovej sekundy, čo je asi za 800 rokov celý priemer Mesiaca na pozemskej oblohe. Práve pri tejto hviezde objavil Edmund Halley v roku 1717 vlastný pohyb hviezd.

Nakoľko sa na jar večer pozeráme prakticky kolmo na rovinu našej Galaxie, ponúka nám jarná obloha výborný "výhľad" do okolitého vesmíru. Na základe tejto skutočnosti môžeme nájsť aj v menších ďalekohľadoch najjasnejšie z galaxií v Kope galaxií Virgo v Panne. Celá kopa má asi 2500 členov a nachádza sa vo vzdialenosti asi 60 miliónov svetelných rokov. Výrazná sústava galaxií sa nachádza aj v súhvezdí Vlasy Bereniky (Coma Berenices), nazýva sa Coma a je od nás vzdialená až 350 milónov svetelných rokov. Na jej pozorovanie však už musíme použiť výkonnejšie ďalekohľady. Vo Vlasoch Bereniky leží aj náš galaktický pól. Ďalšie skupinky galaxií nájdeme potom aj v Levovi, Panne a taktiež v nenápadnom súhvezdí Poľovné psy (Canes Venatici), ktoré susedí s hviezdami oja Veľkého voza. Kúsok na západ leží aj Malý Lev (Leo minor).

Na západ od Leva je nevýrazný Rak (Cancer). Zo zostávajúcich súhvezdí zaujme rozsiahla Hydra (Hydra), plaziaca sa pozdĺž južného obzoru od Raka na západe kde má hlavu, cez jasnú hviezdu Alphard (α Hyd) s jasnosťou +1,98 mag, až k Váham (Libra) na východe. Medzi Hydrou a hviezdami jarného trojuholníka nájdeme slabé nevýrazné súhvezdia Sextant (Sextans), Pohár (Crater) a Havran (Corvus). Vo východnej časti oblasti jarných súhvezdí hraničiacej už s letnou oblohou je možné nájsť potom ešte tvarom pekné súhvezdie Severná Koruna (Corona Borealis). A prečo práve severná? Podobné zoskupenie hviezd, teda jej akési "dvojča", objavíme totiž v priebehu leta aj na juh od svetového rovníka. Volá sa Južná Koruna (Corona Australis) a celá je pozorovateľná len z nižších zemepisných šírok.

Jar je v jednej svojej časti vhodná aj na realizáciu tzv. "Messierovho maratónu", čo je medzi amatérskymi astronómami nazývaná prehliadka všetkých objektov Messierovho katalógu (cca 104 objektov - hmloviny, galaxie, hviezdokopy) ďalekohľadom počas jednej noci. Ponuka jarnej oblohy je teda skutočne pestrá a bohatá, nech vám teda pri putovaní po nej pomôže aj naša orientačná mapka.